I.

Bolo deväť hodín večer, Frank unavený po dlhej službe sedel za volantom svojho taxíka. Nevšímajúc si stužky dažďa šikmo padajúce vo svetle reflektorov sa vracal domov.

Práve vyložil svojho dnešného posledného zákazníka, ktorý patril do kategórie tých, čo si v pohode môžu dovoliť vlastniť aj niekoľko lepších vozov, ale uprednostňujú skúsenosti vodičov taxíkov, než aby sa zaťažovali riešením dopravných situácií, konfliktmi s dopravnou políciou, či strácaním nervov v dopravných zápchach.

Cesta bola pustá v tejto skorej nočnej hodine, takže Frank aj vzhľadom na pomerne pomalú jazdu sa nie veľmi sústreďoval na riadenie vozidla a rozmýšľal o svojej situácií.

Nemôže sa síce sťažovať, žije v podstate uspokojivo. Aby zaplatil nájom za byt, v ktorom žije sám už päť rokov, splátku na auto a ostatné účty, musí ťahať dlhšie služby, než aký je priemer, ale zasa na druhej strane popri práci si dokáže privyrobiť niečo navyše, keďže pozná množstvo ľudí a nočné služby majú tie výhody, že narkomani nevládzu čakať až do rána, aby zamenili väčšinou zaujímavý tovar za hotovosť, ktorú potrebujú na svoju dávku. Dealeri si môžu dovoliť brať len hotovosť, pretože zákazníkov majú dosť a tak sú taxikári vítaným článkom reťaze v tejto sfére obchodu. Nie je toho síce veľa, ale každá maličkosť poteší, pomyslel si Frank. Žije si svoj život zo dňa na deň ako to príde, plány do budúcna si už prestal robiť, veď aj tak máločo z toho, čo si kedy predsavzal vyšlo. Takto je to pohodlnejšie a aj tak nevie, čo bude zajtra, tak čo.

Vtom vo svetle reflektorov zaregistroval postavu. Popri pravej krajnici kráčal osamelý muž v mokrom kabáte, tmavých nohaviciach a poltopánkach. Neznámy muž kráčajúci popri ceste zastal a otočil sa smerom k prichádzajúcemu vozu.

Frank, ktorého analýza jeho života bola prerušená, zbadal tvár muža okolo šesťdesiatky, ktorému spod šiltovky vytŕčali šedivé mokré vlasy. Tvár, ktorú Frank videl vo svetlách svojho taxíka bola zvláštna. Zvláštna tým, že pôsobila akosi príliš uvoľnene a vyžaroval z nej pokoj.

Skutočne zvláštne, pomyslel si Frank, všedná tvár, ale jej výraz je taký, akoby ten človek bol absolútne zmierený so všetkým. Ja neviem, čo bude zajtra, a tento chlapík sa tvári, akoby presne vedel, čo bude o sto rokov.

Neznámy pri ceste odstúpil od vozovky a Frank z náhleho popudu vyhodil smerovku a zastal s autom pri nočnom chodcovi. Otvoril dvere na strane spolujazdca a zavolal na muža v daždi:

"Pane nastúpte si, zveziem Vás, nech nemoknete."

Muž pristúpil k autu, sklonil sa k otvoreným dverám, jeho pohľad skĺzol z taxametra na Franka a ozval sa príjemným, trochu drsným hlasom:

"Ja som na Vás nekýval".

"Viem, mám už po službe, takže vo Vás nevidím zákazníka a zveziem Vás bez toho, aby ste musel platiť."

"To je od Vás veľmi milé, ale už to nemám ďaleko."

Za normálnych okolností by Frank poprial neznámemu dobrú noc a šiel by svojou cestou, ale to zvláštne - skoro až hmatateľné vyžarovanie uvoľnenosti a pokoja z tváre a ako si všimol teraz aj z celej bytosti neznámeho, akoby Franka hypnoticky priťahovalo.

"Prepáčte", ozval sa "nechcem sa vnucovať, ale keď som už zastal, tak si prosím nastúpte, dosť prší a ja sa neponáhľam".

"Tak dobre, ak Vám to nie je na obtiaž." Neznámy nastúpil, zatvoril dvere a oslovil Franka:

"Moje meno je Paul - Paul Simon."

"Ja som Frank Body a všetci mi hovoria Frankie."

"Teší ma Frankie, bývam tu neďaleko, asi o dvesto metrov bude odbočovať vedľajšia cesta vpravo do lesa a pol kilometra po nej mám chatu."

"V poriadku pán Simon, budeme tam o pár minút", odvetil Frank a pohol sa s autom. Asi po dvesto metroch zišiel na vedľajšiu cestu a ponorili sa do nočného lesa. Asfaltová cesta bola pomerne úzka, ale zmestili by sa na nej dve autá vedľa seba. Vysoké stromy rástli tesne pri vozovke po oboch stranách.

"Krásny les", povedal Frank.

"Áno, je nádherný", odvetil Paul.

"S kým bývate vo Vašej chate?" Bol zvedavý Frank.

"Sám". Reagoval Paul.

"Nenudíte sa tu?" Pokračoval v otázkach Frank.

"Nemám čas nudiť sa, som veľmi zaneprázdnený." Usmial sa Paul.

"Hm, a čo Vás tak veľmi zamestnáva?" Chcel vedieť Frank.

"Štúdium." Povedal Paul.

"Štúdium čoho, ak sa smiem spýtať?" Spýtal sa Frank.

"Z každého niečo a všetko sa to spája vo filozofii." Bola Paulova odpoveď.

"Ooo, jééj", zasmial sa Frank, "veď to je čistá nuda."

"Veľa ľudí si to myslí, a to je škoda, pretože ani netušia, čo to filozofia je." Nesúhlasil s ním Paul.

"Veľa rečí o ničom", povedal Frank.

"To je názor vegetujúcich, to sú tí, ktorí svoj život nežijú, ale len prežívajú, čiže vegetujú. Filozofia je náuka o bytí, takže sa týka každého a všetkého", odvetil Paul. Frank zastal autom pri chate ukrytej uprostred lesa. Nepôsobila vôbec rušivo v tom veľkom lese a vyzerala veľmi útulne už z vonku.

"Ďakujem za zvezenie, na revanš by som Vás rád pozval ku mne na čaj."

"Ale nie, to naozaj nemusíte, ja som sa Vám aj tak vlastne nanútil s tým odvezením, takže Vás nechcem viac obťažovať. Len mi prosím prezraďte, ako to robíte, že z Vás vyžaruje toľko uvoľnenosti a pokoja, lebo priznávam, že to na mňa veľmi silno zapôsobilo."

"Aby som Vám mohol toto vysvetliť, musíte prijať moju ponuku na čaj a ísť ku mne domov. Urobíte mi tým radosť a keďže mám málo príležitostí privítať hostí, požiadam Vás, aby ste mi asistoval pri pokuse. Nemusíte sa báť, ide čisto o filozofický pokus a nič Vám nehrozí okrem jedinej veci a to, že Vás začne filozofia zaujímať. Ona Vás vlastne už zaujíma, ale vy o tom ani neviete. Takže nech sa páči, poďte so mnou."

II.

Sedeli v pohodlných kreslách pri kozube, v ktorom horel oheň, zo šálok s čajom stúpala para a Frank sa cítil príjemne. Chata bola zariadená ako horáreň, ale všade bolo veľa kníh a časopisov. Väčšinou odborných, ako si mohol všimnúť.

"Takže o aký pokus sa jedná?", spýtal sa Frank.

"Viete, celý môj život sa snažím nájsť odpovede na otázky, na ktoré sa vraj odpoveď nájsť nedá ." Objasňoval Paul.

"A darí sa Vám?"

"V celku áno, ale uvedomujem si, že presvedčenie, ku ktorému speje takáto činnosť nemusí byť objektívne a teda, že by som ľahko mohol podľahnúť omylu a považovať ho za pravdu. Aby som sa vyhol tomuto, potrebujem niekoho nezasväteného a nezaujatého, napríklad Vás."

"Ale veď ma vôbec nepoznáte, ako viete, že ja by som mohol byť vhodným objektom pre Váš pokus."

"V tom, že Vás nepoznám sa mýlite, pretože ste mi dnes večer už stihli o sebe prezradiť toho dosť, aj keď vy si to možno neuvedomujete."

"Čo také ste sa o mne dozvedeli?" Bol zvedavý Frank.

"Napríklad to podstatné, že ste mi poskytli pomoc bez toho, aby som Vás o ňu požiadal a to mi o Vás prezrádza, že ste človek, ktorému nie je jeho okolie ľahostajné, že myslíte nie len na seba a tiež, že konáte impulzívne a čom svedčí to, že ste mi zastavili."

Frank musel uznať, že Paul ho prekvapil svojou schopnosťou analyzovať jeho správanie.

"Takže aby sme sa dostali k veci." Pokračoval Paul. "Potrebujem si s Vami preveriť zistenie, ku ktorému som dospel. Ide o to, že zásadné otázky, ktoré sa zdajú byť nezodpovedateľné sú podľa mňa len unáhlené a zle položené a aby sa dali zodpovedať, musia sa najskôr rozložiť na jednoduchšie otázky a po získaní odpovedí na tieto sa postupne môžeme prepracovať až k odpovedi na pôvodnú, takzvanú nezodpovedateľnú otázku. Musíme pri tom brať na zreteľ to, že každá odpoveď musí byť bezpodmienečne prísne logická a nesmie vyvolávať pochybnosti."

"A čo sú to vlastne za otázky?" Spýtal sa Frank trochu zaskočený tým, že ešte stále nechápe poriadne o čo tu vlastne ide.

"V podstate všetky zásadné otázky, týkajúce sa bytia až po nájdenie objektívnej odpovede na to, aký zmysel má existencia tohto sveta a keď sa nám podarí dostať sa k tejto odpovedi, môžeme zostaviť rovnicu sveta."

"Ale veď ja som len taxikár, ako by som ja mohol nájsť odpovede na tak závažné otázky?"

"Uvedomte si prosím, že drvivá väčšina objavov, zistení a riešení sa po ich odhalení zdá byť taká jednoduchá, že žasneme nad tým, prečo doteraz na riešenie nikto neprišiel. Ja som presvedčený o tom, že aj tieto takzvané nezodpovedateľné otázky budú mať riešenia veľmi jednoduché!"

"To znie dobre, ale ja mám naozaj len základné vedomosti a niekde mi možno chýbajú aj tie."

"Nemusíte sa báť Frank, budete potrebovať len logické a pozitívne myslenie."

"No neviem, či splním Vaše očakávania." Zapochyboval Frank.

"Určite áno", oponoval mu Paul, "ale aby som Vás o tom presvedčil, urobíme si malý test logiky. Hráte šach Frankie?"

"Áno, nie som síce preborník, ale mám rád túto hru", povedal Frank.

"Minimálne koľko ťahov musí urobiť jeden hráč, aby dosiahol šach mat? Samozrejme zo základného postavenia figúrok a čisto technicky."

Frank bez váhania odvetil. "Štyri ťahy, túto situáciu som sa naučil hneď v mojich začiatkoch."

"Hm", usmial sa Paul, "vidím, že ste vhodným kandidátom pre tento test. Ja tvrdím, že hráč technicky môže zahrať šach mat dvoma ťahmi a to bez toho, že by sa dopustil porušenia pravidiel."

Frank sa na chvíľu zamyslel a potom povedal: "Snažíte sa ma presvedčiť o niečom, čo nie je možné, alebo to bude nejaký trik. Veď najskôr musím otvoriť pole a potom pripraviť útok, ako by som mohol dosiahnuť šach mat už druhým ťahom?"

"Najskôr Vám to ukážem", povedal Paul vstávajúc z kresla.

Frank sa tiež postavil a obaja sa premiestnili s šachovému stolíku, na ktorom boli figúrky v základnom postavení.

"Mám biele figúrky, takže začínam", povedal Paul a potiahol pešiakom z políčka g2 na políčko g4.

"Takže vy tvrdíte, že ďalším ťahom mi dáte šach mat?" Usmial sa Frank.

"Nie, ja som povedal, že Vám ukážem, ako je technicky možné dosiahnuť druhým ťahom šach mat a dáte ho vy mne. Prosím potiahnite s Vaším pešiakom z políčka e7 na políčko e6."

Frank urobil čo sa od neho žiadalo a Paul následne potiahol ďalším pešiakom z políčka f2 na políčko f3.

"Takže teraz by som Vám mal dať šach mat, ale pokiaľ dobre vidím, môžem Vás mojou dámou len šachovať", ozval sa Frank.

"Teraz sme v momente, keď Vám chcem vysvetliť, čo to znamená myslieť logicky a objektívne. Váš pohľad je totiž subjektívny, hľadíte na celú situáciu len zo strany útočiaceho, teda Vás. Skúste sa preniesť do postavenia bielych figúrok, čiže nesústrediť sa na dobrý útok, ale naopak na zlú obranu, pretože je logické, že víťazstvo sa nemôže uskutočniť zásluhou útočiaceho, ale len zlou hrou brániaceho, v tomto prípade bieleho."

Frank si začal pozornejšie všímať postavenie bielych figúrok, ale ešte nevidel to, o čom mu Paul práve rozprával.

"Aby sme ukončili Vaše trápenie, urobte Váš druhý ťah a dajte mi šach dámou."

Frank vykonal o čo bol požiadaný a preniesol svoju dámu na políčko h4, čím dal bielemu kráľovi šach.

"No a teraz mi skúste poradiť, ako sa mám brániť." Požiadal Frank Paula.

Frank si až teraz všimol, že biely nemôže urobiť žiadny ťah, ktorým by sa vyhol ohrozeniu čiernou dámou, alebo zablokoval svojho kráľa.

"To je úžasné!" Ozval sa Frank. "Poviem vám úprimne, že by som bol ochotný staviť sa o neviem čo, že sa to nedá, ale teraz vidím, že je to možné a celkom jednoduché!"

"Áno, tak ako som Vám vravel, drvivá väčšina zdanlivo neriešiteľných situácií je po ich vyriešení až príliš jednoducho riešiteľná."

"Vy myslíte, že sa naozaj dajú takto jednoducho riešiť problémy? Veď toto bola síce pôsobivá, ale predsa len šachová finta, ktorá nás neposúva dopredu."

"Áno - áno s tým súhlasím, ale toto malo slúžiť len ako ukážka. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k nejakej závažnejšej problematike. Spomeniete si na nejakú neriešiteľnú otázku?" Opýtal sa Paul.

"Počkajte, skúsim porozmýšľať." Frank sa zamyslel a po chvíľke sa mu tvár rozjasnila a s úsmevom oznámil:

"Toto zrejme bude nad Vaše sily. Spomenul som si na otázku, či bolo skôr vajce alebo sliepka? Je jasné, že ani jedna z možných odpovedí, teda vajce bolo skôr ako sliepka, alebo sliepka bola skôr ako vajce nemôže byť správna, lebo sliepka sa mohla vyliahnuť jedine z vajca, ale kto to vajce zniesol?" Frank sa pobavene pozrel na Paula.

"No čo nato vravíte, alebo si mám spomenúť na nejakú inú otázku?"

"Ale nie." Odvetil Paul. "Toto je vynikajúca otázka, na ktorej si môžeme overiť moju teóriu o tom, že k odpovedi na takúto otázku je možné sa dopracovať inými správne položenými otázkami, na ktoré je možné nájsť odpovede a tieto nám následne vytvoria obraz, ktorý bude odpoveďou na pôvodnú otázku, ktorá sa nám teraz zdá neriešiteľná."

"No to som naozaj zvedavý!" So záujmom povedal Frank.

Obaja sa premiestnili späť do kresiel pri kozube a pohodlne sa usadili.

"Môžeme začať?" Spýtal sa Paul.

"Áno, som pripravený." Odvetil Frank.

"Takže, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Túto otázku musíme rozdeliť a to tak, že sa zameriame buď na vajce, alebo na sliepku. Čo myslíte Frank, sú na svete aj iné vajíčka než len slepačie?"

"Samozrejme, že sú a je ich strašne veľa. Od vtákov, cez plazy a hmyz až po ryby."

"Takže z tejto strany by sme mali dosť široký záber a preto bude lepšie, ak sa sústredíme na sliepku. Ako, alebo z čoho vznikla sliepka, Frank?"

"Poznám tri verzie, jedni tvrdia, že všetko stvoril boh, druhí, že všetko živé sa vyvinulo z jednoduchej formy života evolúciou a ďalší, že život na našu planétu priniesli mimozemské civilizácie."

"Vynikajúco Frank, vidím, že máte prehľad. Povedal som Vám, že odpovede musia byť prísne logické a dokázateľné, takže ktorá z týchto troch odpovedí sa dá dokázať?"

"O evolúcii máme nezvratné dôkazy, vďaka nálezom skamenelín."

"Dobre, takže boha a mimozemské civilizácie môžeme zatiaľ vylúčiť, keďže evolúcia je dokázateľná. Nie, žeby sme sa uspokojili s týmto riešením ako s konečným, ale pre získanie odpovede na našu pôvodnú otázku nám to bude stačiť. K zodpovedaniu dilemy vzniku života sa vrátime neskôr. Takže máme tu sliepku a evolúciu, teda vývin. Z čoho sa teda sliepka mohla vyvinúť?"

"Tak ďaleko moje znalosti nesiahajú." Sklamane odvetil Frank.

"Nevadí, táto odpoveď nemusí byť presná, lebo nám stačia len hrubé črty vývoja tohto zvieraťa."

"Pokiaľ si pamätám zo školy, tak prvé živé organizmy vznikli vo vode a postupne sa z nich stávali obojživelníky, až sa prispôsobili životu na súši."

"Vidíte, že Vám to ide! Takže máme tu nejaké živé tvory, ktoré sa postupne prispôsobovali svojmu okoliu, teda vyvíjali sa. Teraz sa sústreďme na to, akým spôsobom sa rozmnožovali tieto tvory, keďže vajce je vlastne zárodok plodu. Čo myslíte Frank, vyvíjal sa aj spôsob rozmnožovania?"

"Samozrejme, veď napríklad cicavce sa rodia živé z tela matky, kým vtáky, medzi ktoré patria aj sliepky, sa vyliahnu z vajíčka."

"Správne, takže tu máme fakty, ktoré sú všeobecne známe. Vedeli by ste odpovedať aj na to, ako sa rozmnožovali živé organizmy úplne na začiatku evolúcie?"

"Na to si tiež pamätám zo školy, množili sa delením buniek."

"Táto odpoveď nám bohato postačí. Skúsime si zhrnúť, čo sme sa doteraz dozvedeli."

"Takže," začal Frank "z jednoduchého rozmnožovania delením buniek sa vývoj postupne dostal do štádia rozmnožovania sa, kde vznikli dva ďalšie hlavné spôsoby a to, dozrievanie plodu v tele živého tvora a následné rodenie živého tvora a na znášanie vajíčok a dozrievanie plodu mimo tela živého tvora až po vyliahnutie."

"Vynikajúco Frank, mohli by ste prednášať aj na univerzite. Takto sme prišli k záveru, že tak ako sa vyvíjali živé tvory, tak sa vyvíjal aj ich spôsob rozmnožovania. Ďalšia otázka znie: vyvíjalo sa nejakým spôsobom aj vajíčko?"

"Jasné, veď vajíčka sú rozdielnej veľkosti a sú rozdelené podľa toho, aký majú obal. Sú vajíčka so škrupinou, ako u sliepky, potom sú vajíčka v rôzne pevných blanovitých obaloch."

"Správne, a ktorým smerom sa tento vývoj vajíčok uberal?"

"Keďže život vznikol vo vode a rybie ikry, čo sú tiež vajíčka majú tenučkú blanu ako obal, tak vznikli vajíčka v tejto forme a postupne sa obal vyvíjal cez hrubšiu blanu, ako je tomu u plazov, až po škrupinu pri vtákoch."

"Vidíte, a už tu máme záchytný bod toho, z čoho sa nám vyvinula sliepka."

"Myslíte ryby - plazy - vtáky? Veď to je hotová divočina." Zasmial sa Frank.

"Vývoj vajíčka by tomu zodpovedal, ale to nie je teraz podstatné. Podstatné je to, či je logické a dokázateľné, že sliepka sa vyvinula zo živočícha vodného, ktorý sa postupne prispôsoboval životu na súši, a že jeho vajíčka sa vyvíjali s ním. Má to nejakú chybu?"

"Nie, nemá, potiaľto je všetko jasné."

"Frank, odpovedzte teraz na otázku, odkedy by sa tento živočích začal označovať za sliepku tak, ako ju teraz poznáme?"

Frank chvíľu rozmýšľal a potom povedal: "Asi od doby, keď tento živočích bol vo vývoji tak ďaleko, že začal znášať vajíčka v škrupine a bol pokrytý perím."

"To znamená, že by sme sa mohli pokúsiť zodpovedať našu základnú otázku, či bolo skôr vajce, alebo sliepka?"

"Naozaj." Povedal užasnutý Frank. "Veď vajce a sliepka sa vyvinuli spoločne! Ak pravda máme na mysli vajce v škrupine, lebo tento tvor sa rozmnožoval prostredníctvom vajíčok oveľa skôr, než by sa dal nazvať sliepkou, takže z tohto pohľadu bolo jednoznačne skôr vajce ako sliepka!"

"To znamená!?" Spýtal sa Paul.

"Že máme dve odpovede a obidve môžu byť správne.

a) Buď sa vyvinulo vajce zároveň so sliepkou - škrupinové vajce

b) Alebo vajce vo všeobecnosti existovalo oveľa skôr, než sa vyvinul živočích, ktorému hovoríme sliepka." Odvetil Frank.

"Myslíš Frank, že sme dostatočne zrozumiteľné odpovedali na otázku, ktorú si ešte pred chvíľou nazýval neriešiteľnou?"

"Žasnem nad tým, aké to je jednoduché a áno, táto odpoveď je nenapadnuteľná a logicky správna, pretože z nej vyplýva úžasná pravda o tom, že slepačie vajce vzniklo presne v tom momente, keď živočích, ktorý ho zniesol dostal pomenovanie sliepka." Frank bol užasnutý z toho, čo sa práve dozvedel, pretože bol skalopevne presvedčený o tom, že odpoveď nie je možné nájsť, ale už pociťoval únavu z náročného dňa a tak povedal:

" Prepáčte Paul, ale už je dosť neskoro a cítim sa unavený. Mal by som ísť domov, ale chcel by som veľmi pokračovať aj v našom rozhovore a v hľadaní odpovedí. Mohol by som Vás niekedy navštíviť?"

"Ale áno, budem len rád, lebo sa mi s vami dobre pracuje, ste veľmi vnímavý. Príďte ku mne kedy budete chcieť, tu máte moje číslo." Podal Frankovi vizitku. "Väčšinou bývam doma, takže by ste ma mali zastihnúť. Dúfam, že keď prídete najbližšie budete mať aj nejaké neriešiteľné otázky." Usmial sa Paul.

"Tých mám dosť Paul a už začínam chápať aj to, prečo máte ten výraz pokoja a uvoľnenosti. Prepožičiava Vám ho vaša schopnosť pozerať sa na veci s obrovským nadhľadom a vedomie, že pre vás nie je žiadne tajomstvo tajomstvom." Vyslovil svoj kompliment Frank.

"Viete Frank, som naozaj presvedčený, že sa mi podarilo odhaliť rovnicu sveta, ktorou sa dajú objasniť všetky tajomstvá sveta, teda tie zásadné. "

"Som veľmi rád, že som Vás mohol spoznať a zrejme Vás navštívim už zajtra, lebo mám voľný deň v práci, ak Vám to naozaj nebude vadiť."

III

Frank len veľmi ťažko zaspal. Neustále musel myslieť na to, čo zažil. Ako malé dieťa sa tešil na ďalšie stretnutie so svojím novým známym. Zobudil sa po ôsmej ráno. Kým raňajkoval, počúval rádio. Pri vysielaní správ zbystril pozornosť, keď začul úvod informácie o tom, že vyspelé krajiny sveta majú vážny problém s nadváhou a obezitou obyvateľstva a že túto chorobu uznávajú za pandémiu, teda epidémiu šíriacu sa po celom svete. Pozorne si vypočul celú reportáž a potom si pomyslel, že tento problém by bolo treba vyriešiť a nie dilemu o vajciach a sliepkach. Toto by bolo aspoň užitočné, keby sme prišli na účinné riešenie takéhoto problému. To bude skúška Paulovej teórie o otázkach v praxi a nie len teoretické, aj keď impozantné hľadanie odpovedí. Zavolal svojmu novému známemu. Paul sa potešil a dohodli sa, že Frank môže vyraziť na ďalšiu návštevu. Tak zasa sedeli v kreslách u Paula.

"Vidím, že si správne naladený." Podotkol Paul.

"Vieš, dnes som si vypočul v správach reportáž o tom, že vyspelé krajiny považujú nadváhu a obezitu za pandémiu a že situácia je kritická. Napadlo mi, že by sme mohli skúsiť tvojou metódou zistiť odpoveď na to, ako tento problém čo najúčinnejšie vyriešiť. Myslíš, že by sa to dalo?"

"Nuž neviem, ale môžeme to skúsiť."

"Tak do toho!" Náhlil sa Frank.

"Najskôr musíme zistiť príčinu problému. Takže aká je príčina, že tak veľa ľudí trpí nadváhou?"

"Nesprávna životospráva." Referoval Frank z toho, čo počul v správach. "Nedostatok pohybu, zlé stravovacie návyky."

"Dobre, vieme aj prečo majú ľudia nedostatok pohybu a zle sa stravujú?"

"Pri jedle sa ponáhľajú, jedia veľa a uprednostňujú jedlá z rýchleho občerstvenia, ktoré obsahujú veľa tukov. No a čo sa týka nedostatku pohybu, tak príčinou je vysedávanie pred televízormi a za počítačmi a nechce sa im, alebo nemajú čas na športovanie."

"Ako sa k tomuto problému stavajú úrady a kompetentné inštitúcie?" Spýtal sa Paul.

"Produkujú nové a nové kampane so zameraním na šport a vyzývajú ľudí k uvedomeniu si kritickej situácie."

"Takže na riešení sa pracuje." Konštatoval Paul.

"Áno, lenže tieto kampane sú málo účinné, ľudia sú príliš leniví a nové športové príležitosti využívajú väčšinou tí ľudia, ktorí sa už športu venovali a teda nemajú problém s nadváhou."

"Dobre, máme tu teda dva hlavné problémy a to málo pohybu a veľa jedla. Na ktorú z týchto zložiek bude lepšie zamerať sa?"

"No neviem, jedlo je špecifické, keď ho ľudia majú nedostatok, sú nervózni, necítia sa príjemne a nie sú skrátka v pohode."

"Dobrý postreh." Uznal Paul. "A čo pohyb?"

"To vyzerá zaujímavejšie, keď majú ľudia dostatok pohybu, upevňujú si zdravie, cítia sa lepšie, sú teda v pohode a čo je najhlavnejšie, spaľujú kalórie, čiže kompenzujú zvýšené požívanie stravy."

"To znamená, že by sme sa mali zamerať na čo?"

"Na to aby sme primäli ľudí pohybovať sa. Lenže ako to dosiahnuť, keď sú leniví?"

"No skúsme si to rozobrať! Akú činnosť sú schopní vykonávať aj ľudia leniví?"

Frank sa zamyslel a povedal:

"Takú, ktorá ich baví!"

"Super! Takže?"

"Musíme nájsť nejakú činnosť, ktorá ľudí baví a zapojiť do nej dostatok pohybu!"

"Tak poďme hľadať možnosti! Čo robia najradšej lenivci?"

"Sedia pred počítačom, hrajú hry, alebo pozerajú televízor."

"Zamerajme sa zatiaľ len na jednu z týchto skupín a to počítačovú a skúsime potom prilákať aj tých televíznych, lebo počítač je predsa len použiteľnejší a hlavne je interaktívny, čiže je nutné ho ovládať. Ďalšia otázka znie: Prečo baví ľudí hrať počítačové hry?"

"Lebo sami určujú, čo sa bude na obrazovke odohrávať. Pomocou joysticku, alebo tlačidiel klávesnice."

"Dobre, takže musia niečo robiť, aj keď to je minimum pohybu, aby mohli ovládať dej hry. Ako ich prinútiť k tomu, aby sa pri tom viac pohybovali?"

"Treba im podmieniť ovládanie prvkov hry tak, aby pri tom vyvíjali činnosť podobnú športu."

"Dobre, ale takéto zariadenia už fungujú. Sú to napríklad interaktívne kamery, rôzne kontaktné koberčeky a tak ďalej, ale tie sa veľmi neosvedčili." Zhodnotil situáciu Paul a spýtal sa Franka:

"Vieme prečo sa neosvedčili?"

"Sú dosť drahé a hráčov nevydržalo dlho baviť poskakovanie a mávanie rukami, bolo tam asi príliš veľa pohybu."

"Aká poloha by bola najvhodnejšia pre lenivcov?"

"Pohodlná sediaca!"

"Čím sa dá vykompenzovať množstvo pohybu?"

"Väčšou záťažou!"

"Kde sa dá sedieť, cvičiť a zvyšovať záťaž?"

"V posilňovni!" Povedal Frank a začalo mu svitať. "Posilňovací stroj upraviť tak, aby fungoval ako joystick a pomocou cvikov ovládať počítačovú hru. Paul, to je ideálne riešenie! Ľudia si v pohode budú sedieť a zaujatí hrou si ani nevšimnú, že cvičia! Ba naopak budú sa viac cítiť súčasťou hry, keďže ovládacie prvky počítača budú reagovať na ich pohyby, ako napríklad automobil, alebo lietadlo."

"Čo myslíš Frank, ako sa bude správať rodič dieťaťa, ktoré je obézne a chce sa hrať počítačové hry?"

"No jasné že mu to dovolí, ale s podmienkou, že bude pri hre používať posilňovací joystick! Ale Paul ako chceš pritiahnuť k počítačovým hrám tých televíznych lenivcov?"

"To už bude jednoduchšie. Po čom ľudia túžia?"

"Ja si myslím, že najviac po úspechu a peniazoch."

"Takže to je jasné! Treba zorganizovať súťaž v tejto kategórii a keď sa to spropaguje a pridá sa nejaká finančná motivácia, hneď sa záujemcovia len tak pohrnú! Čo myslíš Frank, kto by mal takýto projekt rozbehnúť a podporovať?"

"Jednoznačne všetci a hlavne štát a zdravotné poisťovne. Počuj Paul, veď toto riešenie sa dá patentovať a v pohode ťa to uživí!"

"Nie tak rýchlo Frankie, vieš ty vôbec koľko je s tým práce? Ako vidíš sám, vymyslieť riešenie nie je zložité, ale presadiť ho v praxi dá zabrať."

"Ale prečo, veď toto je dobré riešenie."

"Áno", súhlasil Paul." Aj mne sa páči, ale naozaj nemám ani najmenšiu chuť zaoberať sa manažérskou činnosťou, pretože viem, že by to pohltilo všetok môj čas. Ak sa ti chce do toho pustiť, nech sa páči, ja si nerobím nároky, veď s nápadom riešiť tento problém si prišiel ty, ja som ti ho len pomohol rozanalyzovať."

"Paul, vieš dobre, že bez teba by som na takéto riešenie neprišiel, ale dobre, nechaj to na mňa, mám dosť známych na rozličných postoch a verím, že tento projekt dokážem rozbehnúť."

"Želám ti veľa šťastia Frankie, možno sa ti to podarí a veľa ľuďom pomôžeš, ale chcel by som, aby sme sa konečne pustili aj do rovnice sveta."

"Veď si vravel, že si ju už objavil, alebo nie?"

"Áno objavil, ale s každým objavom je to ako s dieťaťom Frankie. Objaviteľ má pocit a presvedčenie, že jeho objav je ten jediný, správny a dokonalý, tak ako si rodič myslí o svojom dieťati, že je najkrajšie a najšikovnejšie. Preto potrebujem, aby si našiel odpovede na otázky, ktoré ti položím a ak sa dopracuješ k rovnakým záverom ako ja, tak to bude úspešná skúška správnosti rovnice sveta."

"Takže Paul, kde začneme?"

"Musíme pracovať postupne, pretože je to naozaj závažná otázka, aj keď budeš prekvapený, že riešenie bude, ako inak, zase jednoduché."

"Vážne si myslíš, že niečo takéto môže byť jednoduché?" Zapochyboval Frank.

"Veď si len predstav všetky tie náboženské, vedecké a fantastické teórie, každý tvrdí, že má patent na to, ako náš svet vznikol."

"Práve preto musí byť riešenie jednoduché, veď je nutné, aby ho chápal každý človek."

"Keby som nevedel, čoho si svojimi otázkami schopný, asi by som sa ti vysmial Paul, ale budíš vo mne stále väčšiu zvedavosť. Skúsme to teda!"

"Dobre, takže máme tu svet, ktorý poznáme. Rozdeľme si ho na dve zložky a to na živú a neživú, a nakoniec zistíme, ako sme sa ocitli vo svete ktorý poznáme, čiže vo vesmíre."

"Na túto otázku poznám dve verzie odpovedí. Jedna je náboženská, podľa nej svet vytvoril Boh a tá druhá tvrdí, že svet vznikol veľkým výbuchom a život sa začal vyvíjať z neživého."

"Dobre Frank, hľadáme odpovede, ktoré sa dajú podložiť dôkazmi, takže zatiaľ odložíme náboženstvá a sústredíme sa na fakty, ktoré sú dokázateľné. V tom prípade tu máme teda tvrdenia, že život vznikol z neživého a postupne sa vyvíjal, pretože vývoj - evolúciu, máme podloženú výskumom."

"Dobre, keďže neživé tu bolo dokázateľne skôr, skúsme si rozdeliť náš svet neživého. Čo je neživé?"

"Hmota, skaly, voda, plyn a tak ďalej." Odpovedal Frank.

"Správne, nazvime to spoločným menom: hmota. Ďalej Frankie?"

"Priestor."

"Áno, ešte niečo?"

"Energia, veď zo školy si pamätám, že každá existujúca častica má svoju energiu, potom je tu svetelná a tepelná energia."

"Vynikajúco Frankie!" Povedal Paul a podal Frankovi papier a pero.

"Zaznač si na papier, čo sme doteraz zistili a použi skratky."

Frank zobral do ruky pero a na hárok papiera napísal písmeno H.

"Takže toto H nám predstavuje hmotu."

"Dobre," povedal Paul. "Napíš znamienko plus a pridaj priestor a tak isto pokračuj s energiou."

Frank urobil, ako mu Paul nakázal. Teraz bolo na papieri napísané:

H+P+E

"Skús porozmýšľať Frankie, čo z neživého nám tu ešte chýba?"

"Už mi nič nenapadá."

"Čo sa deje vo vesmíre a všade okolo nás?"

"Všetko sa hýbe." Odvetil Frank. "Ale to je energia a tú už máme."

"Ale ako vieme, že sa to hýbe?"

"Lebo ten pohyb vidíme."

"Frankie, skús chvíľku rozmýšľať ako vedec, ako zistíš, že sa niečo, čo je ďaleko hýbe?"

"No, .... zaznamenám si, kde to niečo vidím teraz a potom po určitom čase..."

Frank sa zasekol v reči. "Čas, je to čas! Neživý a plynúci čas!"

"No vidíš Frankie, ako ti to ide. Keďže času podlieha všetko, čo sme doteraz zaznamenali, zapíš si ho tak, že dáš doteraz napísané zložky do zátvorky a umocníš časom."

Frank urobil na papieri toto:

(H+P+E)č

"To by sme mali neživé komponenty." Povedal Paul. "Začnime sa venovať živým. Už sme zistili, že život sa vyvíja, čo je podložené dôkazmi. Oddeľ teda neživé čiarou a pod ňu napíš, čo je spoločným znakom všetkého živého."

"To akože vývoj?" Spýtal sa Frank.

"Áno, fyzický vývoj, evolúciu, alebo máme ešte aj nejaký iný?"

"No...máme! je tu predsa takzvaný duševný vývoj. Stále sa učíme niečo nové, to je predsa každému jasné!"

"Bravúrne Frankie, zapíš si to pod čiaru."

S fyzickým a duševným vývojom bolo teraz na papierovom hárku:

(H+P+E)č

Fv+Dv

"Začína to vyzerať ako nejaká rovnica!" Poznamenal.

"Veď o to sa snažíme, či nie?"

"Čo teraz?"

"Teraz by sme mali zistiť, ako vznikol život, lebo v rovnici nám to ešte chýba."

"Tak sa pýtaj Paul." Bol nedočkavý Frank.

"Ako vznikla prvá živá bunka?"

"Ani netuším, nejakou náhodou sa dali dohromady prvky v nejakej prapolievke a v spojení s energiou vznikla prvá živá bunka. Aspoň v škole sme to tak nejako preberali."

"Frank predstav si teda tú prvú živú bunku. Čo asi tak urobila?"

"Potrebovala energiu, aby mohla žiť, takže prijímala energiu, potom sa množila a čo ja viem, čo ešte mohla robiť?"

"Stačí ak vieme tieto dve veci, nutné pre život, takže tu máme príjem energie a množenie. Odkiaľ mohla vedieť táto prvá živá bunka, ako má tieto základné veci robiť?"

"No, energiu mohla prijímať napríklad slnečnú a to akosi automaticky, ale ani netuším, ako mohlo tejto bunke napadnúť niečo tak zložité a náročné, ako je množenie, v jej prípade delenie samej seba."

"Vidíš Frank a sme pri koreni veci. Bunka potrebovala informácie, ale ako ich mohla získať?"

"Od mimozemšťanov?"

"Zabudni na nich Frank. Oni by mali tento istý problém, veď aj oni museli nejako vzniknúť a vyvinúť sa."

"Takže Boh?"

"Frank, božstiev máme veľa a nemáme zatiaľ dôkazy o tom, či niektoré z nich sú skutočné. Prísne logicky sme prišli k záveru, že niečo, alebo niekto musel dodať informácie živým bunkám, aby vedeli, čo majú robiť. Prirovnať by sme to mohli k počítačovému programu. Akú vlastnosť muselo mať to niečo, aby mohlo tieto informácie poskytnúť a dodať bunke?"

"Muselo to mať schopnosť myslieť, čiže inteligenciu!"

"No vidíš Frankie, to je ono! Nech to bolo čokoľvek, muselo to byť inteligentné, takže zapíš k našej rovnici na začiatok inteligenciu, ktorá bola nutná pri tom, aby sa vymyslela a dodala informácia prvým živým bunkám, ktoré vznikli vo vesmíre a tak je absolútne logické a nevyvrátiteľné, že táto inteligencia vytvorila aj celý vesmír, keďže sme práve zistili, že život nemohol vzniknúť z neživého sám od seba. Takže to, čo sme doteraz zistili a zapísali, daj do veľkej zátvorky, pretože to predstavuje vesmír, ako ho poznáme, teda hmotu, priestor, energiu, čas a vývoj a inteligenciu umiestni pred to všetko, lebo to musela byť nejaká inteligencia, čo to všetko spôsobila."

Frank zapísal:

I = (H+P+E)č

Fv+Dv

Paul zobral pero a doplnil znak = medzi písmeno I a zátvorku:

I = (H+P+E)č

Fv+Dv

"Tento znak znamená, že I ako inteligencia má priamy vplyv na zvyšok rovnice, ale rovnica priamo neovplyvňuje túto inteligenciu." Vysvetlil Paul Frankovi.

"No dobre, ale prečo to všetko?" Bol zvedavý Frank. "Aký zmysel malo pre tú inteligenciu vytvoriť svet?"

"To bude tvoja domáca úloha Frank. Predstav si, že ty si tá inteligencia, že máš schopnosť vytvoriť to všetko, čo je okolo nás, teda vesmír, život a tak ďalej. Polož si otázku, čo by si vytvoril a hlavne prečo? Nezabudni, že máš fantáziu a tej sa medze nekladú, ale drž sa prísne logiky, aby to do seba zapadalo a spolu súviselo. V kľude porozmýšľaj, nemáme sa kde ponáhľať a ak budeš mať nejaké nejasnosti, môžeš sa poradiť so mnou."

IV

Frank ešte v ten deň, po tom, čo sa rozlúčil s Paulom, začal zisťovať podmienky získania patentu na posilňovacie zariadenie, ktorým sa dajú ovládať počítačové hry. Zrazu zistil, že jeho život začína byť oveľa zaujímavejší, keď môže pracovať na niečom, čo prinesie osoh veľa iným ľuďom. V neposlednom rade ho lákala možnosť stať sa nezávislým, veď vyhliadky na slušný finančný zisk z tohto projektu sa mu zdali veľmi reálne. Z patentového úradu si zabezpečil prihlášku patentu a podľa priloženej inštrukcie ju vyplnil a podal ju na patentový úrad. Potreboval vyrobiť jeden funkčný model posilňovacieho joysticku, aby ho mohol otestovať a predviesť prípadnému záujemcovi. Keďže doma nemal možnosť také niečo zostrojiť, rozmýšľal, kto by mu vedel poradiť, ako nato. Spomenul si na svojho spolužiaka Marka, s ktorým sa občas stretol a ktorý podnikal. Mark mal nábytkársku dielňu, v ktorej vyrábal kovový, drevený aj čalúnený nábytok. Hneď ako mal trochu voľného času, navštívil Marka v jeho dielni.

"Pekné, že sa niekedy ukážeš Frankie." Privítal ho Mark.

"Veď vieš ako to chodí, času je málo a práce je vyše hlavy."

"O tom mi nemusíš rozprávať, niekedy toho už mám plné zuby."

"Aspoň si sebestačný a nezávislý Mark. To by si si mal vážiť."

"Veď áno, ale poviem ti, že to nie je prechádzka ružovou záhradou. Konkurencia je silná a tak sa musím obracať. Ale ty si neprišiel len tak Frankie. Čo by si potreboval? Chceš si snáď dať u mňa vyrobiť nejaký nábytok?"

"Ani nie si ďaleko od pravdy." Odvetil Frank a vysvetlil Markovi, čo by od neho potreboval.

"Takže ty si si dal patentovať vynález? Nikdy som si u teba nevšimol, že by si mal sklony vyvíjať takéto aktivity."

"Ja som tiež netušil, že sa budem raz uberať touto cestou, ale stretol som zaujímavého človeka, ktorý ma k takejto myšlienke priviedol." Odvetil Frank.

Vysvetlil čo najstručnejšie Markovi princíp fungovania posilňovacieho joysticku a objasnil mu, ako na tento nápad prišiel vďaka Paulovej inštruktáži. Mark súhlasil, že takýto nápad by mohol byť prínosom pri riešení otázky nadváhy u ľudí.

Frankie sa pred Markom o rovnici sveta radšej nerozširoval, lebo nevedel, či by ho Mark nevysmial.

V.

Na druhý deň privítal Paul Franka a zaviedol ho do miestnosti s kozubom, kde v kresle pohodlne sedelo asi dvadsaťročné dievča, ktoré malo rovné dlhé vlasy, padajúce jej na plecia a zvedavo sa pozeralo na Franka veľkými hnedými očami.

"To je moja neter Nikol." Predstavil ju Paul Frankovi.

"Teší ma. Ja som Frank Body, priateľ vášho strýka." Dostal zo seba Frank, zaskočený krásou dievčaťa.

"Strýko mi už o vás rozprával pán Body a naozaj ma teší, že vás poznávam. Prosím vás tykajte mi, tak mi to vyhovuje lepšie."

" Len pod podmienkou, že budete tykať aj vy mne!" Odvetil potešený Frank.

"Ja som Nikol." Podala mu ruku.

" Frank, ale hovor mi Frankie." Odvetil Frank.

Jej stisk ruky bol prekvapivo pevný, ale príjemný, aspoň Frankovi pripadal veľmi príjemný.

" Vidím, že si budete rozumieť." Povedal Paul s úsmevom. Ale musím ťa upozorniť Frankie, že Nikol má veľmi svojský zmysel pre humor a veľakrát ani ja neviem, kedy sa so mnou rozpráva vážne a kedy si uťahuje."

" Od takej krásnej a príjemnej ženy musí byť aj pocit, že si zo mňa uťahuje príjemný." Vyslovil svoj kompliment Frank.

Nikol sa naňho žiarivo usmiala.

" Z toho, čo mi o tebe strýko povedal Frankie usudzujem, že si sa stal jeho ďalšou obeťou pri filozofických pokusoch." Povedala.

" Vari je tích obetí viacej?" Bol zvedavý Frank.

" Neviem či viacej, ale na mňa to tiež skúša." Odvetila.

Paul sa zasmial. " Cvičenie logického myslenia ti nemôže uškodiť Nikol, tak sa nesťažuj."

" Nič v zlom strýko, ja viem že to myslíš dobre. A čo ty Frankie, necítiš sa byť trochu manipulovaný mojím drahým strýkom, keď ťa vedie svojimi otázkami presne tam, kam on chce?"

"Rozmýšľal som nad tým, ale s takouto manipuláciou rád súhlasím, pretože ma vedie skutočne k novým a zaujímavým poznatkom, ktoré sú tak všeobecné a zároveň aj konkrétne, že vylučujú akékoľvek pochybnosti o ich správnosti a logike. Okrem toho, dnes som to skúsil aj sám a podarilo sa mi dosiahnuť výsledok z ktorého som aj ja sám veľmi prekvapený. A keďže mi pri tom nikto neasistoval, musím konštatovať, že ak tu je nejaká manipulácia, tak určite je konštruktívna a vedie k poznaniu. Veď ja som sa vďaka nej naučil od teba Paul analyzovať problémy a nachádzať ich riešenia! Zatiaľ sa mi to podarilo aspoň v jednom prípade a preto som dnes vlastne aj tu."

"No tak mi porozprávaj čo sa ti prihodilo." Vyzval ho Paul a poprosil svoju neter, aby ich nechala osamote.

"Nie, nie Paul." Protestoval Frank. "Nech tu Nikol zostane, lebo som zvedavý aj na jej názor."

"Dobre teda. Tak zostaň s nami Niki." Súhlasil Paul.

Frank im porozprával o tom, ako sa stretol s Markom a ako vyriešil jeho požiadavku ohľadne nábytku.

"To je úžasné Frankie!" Ozval sa Paul, keď Frank skončil a ukázal im nákres dizajnu nábytku, ktorý sa mu podarilo vymyslieť."

"Nenachádzam chybu v tvojom postupe a ten výsledok hovorí sám za seba!"

"Naozaj dobré!" Pridala sa Nikol. Takýto výrobok budú kupovať rodičia, pretože to je posteľ a deti ho budú chcieť, pretože to je hračka! Tomu sa hovorí zabiť dve muchy jednou ranou! Vieš akú hodnotu má takýto nápad?"

"Nemám ani tušenie. Ty sa v tom vyznáš?" Spýtal sa jej Frank.

"Dá sa povedať, že áno. Študujem marketing." Odvetila.

"Tak to by si mi mohla poradiť."

"Prečo nie. Ale účtujem si dosť veľa!"

Frank zostal zarazený a Nikol sa nahlas rozosmiala.

"Vy chlapi vôbec neviete rozpoznať, kedy človek žartuje? To je fakt strašné!"

"Tak toto je ten jej humor?" Spýtal sa Frank Paula.

"To ešte nič nie je." Varoval ho Paul s úsmevom.

"Ale veď ja to samozrejme nechcem zadarmo Nikol, čo by si povedala na to, keby som ťa pozval na večeru a vykompenzovali by sme tým tvoj obetovaný čas?" Navrhol Frank.

"Na dobrú večeru sa nechám rada pozvať." Súhlasila Nikol.

"Skôr, ako sa vyberiete do reštaurácie, ešte mi prezraď Frankie, ako si na tom s domácou úlohou?" Chcel vedieť Paul.

"Ak ti mám povedať pravdu Paul, ešte som sa k tomu nedostal, ale sľubujem, že hneď ako sa trocha uvoľním, budem sa tým zaoberať." Sľúbil Frank.

"To nesúri Frankie, spýtal som sa iba zo zvedavosti. Ale mám pre teba jednu radu, ktorá by ti mala to rozmýšľanie uľahčiť. Ak sa vcítiš do myslenia inteligencie, ktorá tento svet vytvorila, musíš nájsť takú príčinu vytvorenia sveta, ktorá by nepodliehala nude."

"No to si mi veľmi nepomohol." Vzdychol si Frank.

"Keď nad tým začneš uvažovať, tak zistíš, že ti táto indícia veľmi pomôže." Uistil ho Paul.

"Veď uvidíme." Odvetil Frank a obrátil sa na Nikol.

"Tak čo? Môžeme vyraziť na tú večeru?"

"Jasné, ja som pripravená a hlavne hladná, takže neviem, či tvoje pozvanie neoľutuješ!" Usmiala sa na neho.

"Už zasa vtipkuje, že?" Spýtal sa Frank Paula.

"Bojím sa že nie. Pre istotu sa vyhni drahým reštauráciám a hlavne mi daj na ňu pozor. Je to moja najobľúbenejšia neter. Keďže inú nemám." Povedal so smiechom Paul.

"Na to sa môžeš spoľahnúť." Odvetil Frank a spolu s Nikol odišli.

VI

Cestou do mesta sa Frank s Nikol dohodli na tom, že sa najedia v pizzérii. Pri stole sedeli oproti sebe a Frank si vychutnával spoločnosť krásnej, mladej a inteligentnej ženy.

"Máš rada umenie Nikol?" Spýtal sa Frank. "Lebo mám podozrenie, že si si objednala pizzu podľa toho ako vyzerá a tá tvoja je ako obraz abstraktného umelca."

"Máš pravdu Frankie. Oko estéta by zvlhlo pri pohľade na takýto výtvor, ale ona chutí naozaj výborne."

"To som veľmi rád, že ti chutí Nikol." Zasmial sa Frank jej poznámke o zvlhnutom oku estéta. "Takže ty študuješ marketing?"

"Áno, tento rok končím." Odvetila.

"Čo budeš robiť potom?"

"Budem vyvíjať poradenskú činnosť takým ako si ty a dobre si to nechám zaplatiť." Povedala Nikol s úsmevom.

"Tak to aby som z teba dostal rýchlo čo najviac informácií, lebo skrachujem skôr, než nejaký obchod vôbec rozbehnem." Zasmial sa Frank.

"Veru, mal by si sa poponáhľať a využiť to, že dnes som sa uskromnila s pizzou. Takže do toho Frankie, čo by si potreboval vedieť ohľadne marketingu?"

V ten večer sa Frank dozvedel veľmi zaujímavé veci o tom, ako to beží vo svete biznisu. Hlavne sa ale veľmi dobre cítil v Nikolinej spoločnosti. Bola už skoro polnoc, keď Frank viezol Nikol domov. Pred domom, kde bývala zastal a vypol motor. Sedeli v aute vo svetle pouličného osvetlenia.

"Čo keby si mi pomohla vyriešiť otázku, ktorú mi dal tvoj strýko? Spýtal sa jej Frank.

"Máš zistiť príčinu vytvorenia sveta Frankie a na to by si mal prísť sám! Inak by to nebolo objektívne. Môžem ti prezradiť, že je to veľmi jednoduché."

"Jednoduché? Ty poznáš odpoveď na túto otázku?"

"Áno. Ja som svoj pokus s mojím strýkom už absolvovala, ale keďže som jeho neter, nepokladá ho za plnohodnotný."

"Neviem sa pohnúť z miesta Nikol. Nie a nie prísť na príčinu vytvorenia sveta."

"Skús si ten problém rozložiť na zodpovedateľné otázky, ako to robí môj strýko a ako si to robil aj ty pri tvojom nápade s nábytkom."

"Skúsim sa s tým teda popasovať."

"Dobre Frankie, ráno vstávam skoro, takže už pôjdem. Ďakujem za večeru a za zvezenie." Lúčila sa Nikol.

"Ja ďakujem tebe za príjemný večer a za informácie o marketingu. Tú večeru by som si rád s tebou zopakoval, ak proti tomu nič nemáš."

"Veľmi rada. Cítila som sa s tebou naozaj príjemne. Zavolaj mi." Potešila Nikol Franka svojím súhlasom. Rozlúčili sa a Frank sa pobral domov. Až keď ležal v posteli, uvedomil si, že Nikol mu svoje telefónne číslo nedala. A že zavolaj mi!

Zasmial sa v duchu. Nikol má teda naozaj zvláštny zmysel pre humor! Budem si musieť vypýtať jej číslo od Paula. Pomyslel si a začal sa zaoberať otázkou príčiny vzniku sveta, pretože spať sa mu vôbec nechcelo. Takže inteligencia vytvorila tento svet a v ňom život. Hm, človek vytvorený touto inteligenciou je inteligentný, takže inteligencia vytvorila inteligenciu! To je sila! Žasol Frank nie len nad tým, že sa mu darí napredovať, ale aj nad tým, akým smerom sa to uberá. Ale prečo? Položil si Frank otázku. Prečo by nejaká inteligencia, ktorá je schopná vytvoriť celý vesmír a ktovie čo ešte, potrebovala vytvoriť ďalšiu inteligenciu? S inteligentným myslením je úzko spojené logické myslenie, takže to musí mať logické riešenie! Ak teda inteligencia vytvorí inteligenciu, uvažoval Frank, majú obidve tieto inteligencie spoločné logické myslenie a to znamená, že sú si podobné! Takže naše myslenie je podobné mysleniu inteligencie, ktorá nás vytvorila a preto je logické, že my ľudia musíme mať podobné túžby, ako táto inteligencia! Po čom teda túži každý človek? Musí to byť túžba spoločná všetkým ľuďom, či sú to primitívny divosi, alebo aj duševne chorí ľudia. Takže čo máme všetci spoločné? Predsa túžbu uspokojiť svoje potreby! To je základná túžba všetkých živých organizmov, potrebná na prežitie, či sú to rastliny /ak rastlinu umiestnime na tmavé miesto, je schopná zmeniť spôsob a formu svojho rastu tak, aby sa dostala čo najbližšie k svetlu, pretože svetlo je jej potrebou k prežitiu a ona je schopná túto svoju potrebu uspokojiť/, zvieratá, alebo inteligentný ľudia. Frank si spomenul na prvú bunku, ktorá musela vedieť uspokojovať svoje potreby, na čo potrebovala zase obrovské množstvo informácií.

Lenže túžba o ktorú ide tejto inteligencii, musí byť niečím špecifická! Aká túžba sa vymyká bežným túžbam po uspokojení potrieb? Túžba po uznaní! Túžba po tom, aby človeka rešpektovali! Túžba po tom aby si človeka vážili, ctili a dôverovali mu! A aby on mohol dôverovať iným! Vtedy Frank pomyslel na Nikol a uvedomil si, že všetky tieto túžby sa u neho spájajú s ňou. A túžba zo všetkých najsilnejšia. Túžba po tom, aby človeka mali radi! Aby miloval a bol milovaný! Vtedy si spomenul na Paulovu radu z toho dňa: Nájsť príčinu stvorenia, ktorá by nepodliehala nude. Láska predsa nude nepodlieha! Láska nikdy nie je nudná! A to je špecifické! A ako špecifické !!! Veď len pri láske sa nesnažíme uspokojiť svoje potreby, ale potreby toho, koho milujeme! Len pri láske sme schopní a ochotní dávať a máme pocity šťastia z toho, že môžeme robiť šťastnými tých, ktorých milujeme! Či to už je láska rodičovská, partnerská, alebo iná jej forma. Napríklad priateľstvo a tak ďalej, takže láska vo všetkých jej formách. Bolo už riadne po polnoci, ale Frank bol tak veľmi vzrušený svojimi zisteniami, že bez ohľadu na pokročilú nočnú hodinu zatelefonoval Paulovi. Telefón zazvonil asi desať-krát, kým sa mu ozval Paulov ospalý hlas.

"Prosím? Tu je Paul Simon."

"To som ja Frank. Mrzí ma, že ťa budím, ale musím sa s tebou rozprávať."

"Keď mi voláš tak neskoro, tak to môže znamenať len jedno! Prišiel si na to Frankie! Že mám pravdu?"

"Áno Paul! Je to láska! Že mám pravdu?"

"Bravo Frankie! A chápem, že máš veľmi dôležité otázky. Tak sa zober a príď ku mne. Kým dorazíš, uvarím čaj."

"Ty si poklad Paul, inak by som asi nezaspal. Prosím ťa daj mi číslo na Nikol, lebo jej musím zavolať a ona mi ho zabudla dať."

Paul už prebratý zo spánku mu so smiechom nadiktoval číslo.

"Ďakujem Paul, za dvadsať minút som u teba." Povedal Frank a zložil. Hneď vytočil číslo Nikol.

"Áno?" Počul jej hlas.

"Nikol? To som ja Frank!"

"Podľa neskorej nočnej hodiny a tvojho nadšeného hlasu usudzujem, že si to vyriešil!?"

"Áno Nikol. Je to láska!"

"Bingo Frankie! Blahoželám, ale priprav sa ešte na ďalšie prekvapivé odhalenia. Teraz to ešte len začne byť zaujímavé!"

"Prepáč Nikol, že som ťa vyrušil takto v noci, ale musel som ti to povedať a podľa mňa je to tá najúžasnejšia vec na svete! Predstav si, že práve som dotelefonoval s tvojím strýkom a ten ma teraz v noci pozval k nemu domov."

"Ja viem Frank, keď si ma priviezol domov, tak som mu zavolala, že som už doma a upozornila som ho na to, že mu asi v noci zavoláš."

"To som tak ľahko čitateľný?" Zarazene sa spýtal Frank.

"Nie Frankie, ale vedela som, že nad tým budeš rozmýšľať a že na to prídeš som si len tipla. No a to zistenie príčiny vytvorenia sveta má taký silný účinok na každého chápavého človeka, že nie je ťažké uhádnuť jeho reakciu."

"Prečo sa nečudujem tomu, že tvoje vysvetlenie je také jednoduché? Nezaprieš, že Paul je tvojím strýkom!" Povedal Frank so smiechom.

"Dobrú noc Frankie a uži si tú nočnú návštevu u strýka."

"Dobrú noc Nikol, zajtra ti zavolám."

Rozlúčili sa a Frank sa vybral k Paulovi.

VII

Sedeli u Paula v pracovni a napriek neskorej nočnej hodine nepociťovali únavu.

"Vedel som, že na to prídeš Frankie a veľmi si mi pomohol, pretože mi potvrdzuješ výsledok, ku ktorému som sa dopracoval aj ja." Povedal Paul.

"Doplňme tú rovnicu Paul, veľmi som na to zvedavý!"

"Dobre, ale skôr ako do nej doplníme účel vytvorenia sveta, musíme do nej doplniť inteligenciu, ktorá bola vytvorená, čiže človeka. Kam by si ho doplnil Frank?"

"Do tej časti, ktorá predstavuje vesmír, veď človek je jeho súčasťou." Odpovedal Frank.

"To je síce pravda, ale musíš si uvedomiť aj to, že človek nebol vytvorený preto, že vznikol vesmír, ale vesmír vznikol preto, že mal byť vytvorený človek, čiže inteligencia!" Povedal Paul.

"Aha, inteligencia ktorá vesmír vytvorila je teda mimo vesmíru, ktorý sama vytvorila a inteligencia vytvorená, čiže človek je súčasťou vesmíru a to znamená, že vesmír oddeľuje tieto dve inteligencie! Ale prečo je tomu tak?" Bol zvedavý Frank.

"K tomu sa dostaneme, keď skompletizujeme rovnicu. Zapíš teda, čo si zistil."

Frank urobil, čo mu Paul povedal a do rozpísanej rovnice dopísal:

I = (H+P+E)č + čl = Úvl

Fv+Dv

"To je celá rovnica?" Spýtal sa Frank."Veď ešte stále z nej neviem vyčítať, prečo bolo nutné kvôli tomu, aby sa vytvorila láska, vytvoriť niečo tak obrovské a zložité, ako je vesmír?"

"Máš pravdu Frank, ešte tam niečo chýba. Čo by si urobil ty Frank, keby si bol na mieste tej inteligencie, ktorá sa rozhodla vytvoriť lásku?"

Vytvoril by som niečo podobné mne a prikázal by som tomu niečomu, aby ma to milovalo!" Odvetil Frank.

"Myslíš, že to tak funguje? Že niekomu povieš miluj ma! A on ťa bude milovať?" Chcel vedieť Paul.

"To máš pravdu Paul, láska nie je o príkazoch, ale o tom, že niekto si ťa ctí, váži, rešpektuje, dôveruje ti a hlavne, že môžeš ty dôverovať jemu. Takúto bytosť môžeš mať rád a milovať ju!"

"Takže, ako by si to vyriešil, keby si bol tou inteligenciou?"

Neviem, veď keby som vytvoril čokoľvek, čo by bolo schopné samostatne myslieť, keďže to je podmienkou vytvorenia inteligencie a samozrejme aj lásky, tak by som nemohol vedieť, či ma to niečo miluje, alebo sa len tak tvári. Pravdepodobnejšie by bolo to, že sa ma to bude báť, pretože by si to uvedomovalo, že som to vytvoril, čiže mohol by som to aj zničiť a to nie je určite láska." Uvažoval Frank.

Poskytnem ti pomôcku Frankie. Predstav si, že si veľmi bohatý a úspešný muž a nájdeš si dievča, ktoré máš veľmi rád. Ako by si zistil, či ťa toto dievča naozaj miluje, alebo sa len tak tvári, pretože má rada tvoje peniaze a ty si jej možno ľahostajný?"

"Vyskúšal by som ju!" Odvetil Frank.

"Ako?" Bol zvedavý Paul.

"Zahral by som jej divadielko! Akože som prišiel o všetko moje bohatstvo a keby so mnou zostala aj napriek tomu, že som chudobný, tak by som vedel, že ma naozaj miluje!"

"Veľmi dobre Frank." Pochválil ho Paul. "Teraz si predstav tú inteligenciu, ktorá chce vytvoriť naozajstnú a úprimnú lásku. Chce milovať a byť milovaná!"

"Jasné!" Pochopil zrazu Frank. "Vytvorí svet a do tohto sveta umiestni vytvorenú inteligenciu, teda človeka. Ten svet usporiada tak, že poskytne človeku pocit, že sa vyvinul z neživého, preto tu máme evolúciu a domnievame sa, že náš vesmír je nekonečný, lebo keby sme mali priamy dôkaz o tom, že nás takáto inteligencia stvorila, nemohla by vzniknúť čistá láska. To je perfektná kamufláž, takýto zakrývací manéver!"

"Dobre Frank, môžeme to kľudne nazývať kamuflážou a keďže celý vesmír je vlastne kamufláž, zapíš ju do rovnice tak, že umocníš ňou celý vesmír, teda to, čo máme v zátvorke." Požiadal Franka Paul.

Frank to urobil a na papieri pred sebou mal celú rovnicu sveta:

I = ( (H+P+E)č )k + čl = Úvl

Fv+Dv

"Vieš čo ma ešte trápi Paul?" Spýtal sa Frank. "Ako tá inteligencia môže vedieť, kto ju naozaj miluje a kto nie? A ako môžeme milovať niekoho, koho nepoznáme?"

"To je dobrá otázka Frank." Odvetil Paul. "Aby sme mohli tento problém vyriešiť, musíme si pomôcť zase logikou. Takže pozri, je logické, že nevieme milovať niekoho, kto je od nás tak ďaleko, že ani netušíme, že vôbec existuje. Preto je logické, že ak máme túto inteligenciu milovať, musí byť v nejakej forme prítomná tu medzi nami. Súhlasiš?"

"Samozrejme! To je absolútne logické! Ale veď najviac lásky prejavuje človek človeku a to by znamenalo, že tá inteligencia je prítomná v každom z nás! Keď milujeme niekoho z ľudí, tak zároveň milujeme inteligenciu, ktorá nás vytvorila! Kruh je uzatvorený! Riešenie vytvorenia lásky je dokonalé!"

"Áno." Potvrdil Frankov záver Paul. "Inteligencia ktorá nás vytvorila je zastúpená v každom človeku, lebo len takto sa dá vytvoriť láska v jej všetkých podobách. Môžeme doplniť do rovnice sveta pre lepšie chápanie znamienka, ktoré budú označovať toto priame prepojenie medzi obidvomi inteligenciami."

Paul dokreslil znamienka do rovnice, ktorá teraz vyzerala takto:

Ix = ( (H+P+E)č )k + člx = Úvl

Fv+Dv

LEGENDA:

I . Inteligencia

E - energia

H- hmota

P- priestor

č- čas

Fv- fyzický vývoj - evolúcia

DV- duševný vývoj-učenie

k- kamufláž

čl- človek

Ú- účel

vl- vytvorenie lásky

x- priame prepojenie

"Ale tá inteligencia by nemala zasahovať do nášho správania." Povedal Frank.

"Veď priamo ani nezasahuje, vždy sa rozhodujeme sami, čo urobíme. Ona je v nás prítomná len ako nejaký senzor, ktorý sníma naše pocity. Preto sa táto inteligencia nedá oklamať, keďže cíti presne to, čo každý človek prežíva." Povedal Paul.

"Vidím v tom podobnosť s náboženstvami, ktoré hlásajú lásku." Konštatoval Frank.

"Ale isteže, veď je logické, že inteligencia, ktorá nás vytvorila musela zabezpečiť aj to, aby sme duševne dozrievali."

"A vieme zistiť, ktoré z tých náboženstiev je to správne?" Chcel vedieť Frank.

"To je jednoduché Frank. Inteligencii, ktorá vytvorila náš svet ide o vytvorenie lásky, to sme si už vysvetlili a je jej jedno, ako ju nazývame. Dôležité je, ako sa k nej správame, či ju milujeme a keďže je prítomná v každom človeku, teda je jasné, že je dôležité, ako sa správame k ľuďom okolo nás, či ich milujeme a nie to, aké božstvo vzývame. Na tejto rovnici je zaujímavé to, že zahŕňa v sebe aj jej pochybovačov a odporcov. Veď keď niekto napriek jednoduchosti a logickosti tejto rovnice nechápe,

alebo odmieta jej zmysel, znamená to, že ešte nie je tak ďaleko v duševnom vývoji a stále zostáva obeťou kamufláže, ktorá je súčasťou rovnice." Vysvetľoval Paul.....

Cena knihy na dobierku je 13 eur.

V prípade záujmu vyplňte a odošlite formulár: